Preletová súťaž Digifly Karpaty Cup 2010
sa koná v rámci Cross Country SR (CC SR)

Súťaž prebieha v termíne: 
od 1. 4. 2010 do 30. 9. 2010.

Článoček o lietaní v hmle od nášho kamaráta NN:
Nie som na túto skúsenosť zrovna hrdý, ale keď už tu je, dúfam že pomôže niekomu v pochopení stratenosti človeka v hmle a teda v 100% rozhodnutí neštartovať, aj keď hmla končí už pár metrov po štarte. (Aspoň teda nie bez patričného vybavenia, dobrej životnej poistky a skalopevnej psychickej odolnosti.:) Bol oblačný deň s -3°C, ten klasicky zimný, na svahovačku hlásený vietor 3-4m/s JV, 10m/s v nárazoch, no ideál. Hovorili v predpovedi síce niečo o nízkej oblačnosti , ale veď uvidíme. V kúte voňalo nové krídlo a pri pohľade z očí do komôr, bolo rozhodnuté, hold bolo ho treba otestovať...

V piatok okolo obeda vyrážame René (Heavyglider) a moja maličkosť (keiko) na predĺžený víkend. Pred sebou máme cca. 250 kilometrov smer horský hotel Poľana, ktoré si krátime občasnými zástavkami. Okrem „povinnej“ zástavky na pumpe pred Nitrou naše kroky a tiež kolieska smerujú do Hronského Beňadiku na prehliadku miestneho opátstva. Po polhodinke strávenej návštevou tohto nádherného miesta a tiež po pár desiatkach minút hľadania logujeme ďalší nález geocachingovej skrýše, ktorá bol príčinou našej tunajšej návštevy. Hladný a šťastný sadáme za stôl v originálnej Slovenskej kolibe o pár kilometrov ďalej, aby sme vyskúšali miestne špeciality a ako inak aj miestne bryndzové halušky. S plnými bruškami si ešte robíme zástavku v centre Zvolena, ale keďže túto časť Slovenska asi zasiahla energetická kríza a po zotmení tu svietia iba vývesné štíty podnikov, ale nie sú osvetlené žiadne pamätihodnosti ani hrad, presúvame sa priamym smerom do hotela. Cesta z Hriňovej stúpa kľukato hore a miestami je poprášená snehom. Zrazu vchádzame do takmer

Je sobota ráno a mne sa nechce vyliezať z teplej postele. Nakoniec  sa premôžem a pustím sa ukrajovať z tých asi 150 km, čo ma delia od východiskovej stanice tejto akcie , ktorá je v Dolnej Porube.  Je osem hodín a šiniem si to s Maruti po dialnici závratnou 90 km/h. Dve hodinky úvah o tom , aké to bude a čo ma čaká, mám za sebou. Keďže neviem, kde presne to je, spolieham sa na to že na Holázne trafím a tam už niekde nájdem odbočku z Hornej Poruby do Dolnej alebo aspoň stretnem nejakú známu tvár. Volám Rasťovi aby som sa ubezpečila že ma počká vývoz, ktorý má ísť hore podľa najnovších informácií o 10,00 h. Vraj mám čas vývoz ide až o 10,30 h. Som v Hornej Porube, na štarte nikoho nevidím a ani odbočku neviem nájsť. Točím sa na Homôlke a volám najprv Dusisovi a potom Gošovi, kam vlastne mám ísť. Super,  vzdušnou vzdialenosťou je to iba niečo cez 2 km, čo však po ceste znamená peknú obchádzku spať do Ilavy a Trenčianských Teplíc. Je už skoro  jedenásť a zastavujú ma policajti. Dokelu, kde ma mohli namerať ? Našťastie, vraj je to iba cestná kontrola a s úsmevom nad mapou, čo mi zaberá pol auta ma policajti púšťajú ďalej.  Ďalší telefonát aby som našla tú správnu krčmu a