Tak! Konečne po roku čakania je to tu! Ešte sa dostať z tejto prdele (Škótska) a je to ok. No, ako na potvoru zmeškám lietadlo z Lutonu a tak do SR prichádzam až 28.8. o 12:00. Pekne, teraz už nič nestíham. Dohodnutý som s Tomášom, že po mňa príde skôr, aby sme stihli ešte zariadiť nejaké veci.

Konečne sa všetci stretávame pred liborovým domom cca okolo piatej večer. Tohoročná zostava je Duncko, Peťo -Foťko, Libor, Yayo, Tommy, Robo, Mirko a ja (Palinko). Už keď sme sa s Tommym blížili, chalani nám volali že do dvoch áut sa nepomestíme. S heslom "musí mestiť, svadba bola drahá" Tommy navrhol vyložiť jedno zadné sedadlo z každého auta. Ide sa totižto Robovou známou Fábiou combi a Foťkovým golfom =] a keďže berieme 7 padákov + tandem, tak veľa miesta nám nezostáva. Tetris je úspešne za nami. Ideme ešte nakúpiť do "Billa". Tam sa náhodne stretávame s Renčou a Reném a nahovárame ich aby si s nami urobili predĺžený víkend, tak ako sme ukecali aj Tibiho.
Konečne vyrážame! Smer Greifenburg. Máme sa tam stretnúť s Karčiho posádkou a tiež s Jančim. Aj Tibi mal pôvodne prísť za nami, ale keďže hodina pokročila, už je cca deväť večer, tak ho čakáme na hranici. Nedošli sme ani do Hainburgu a už nie sme pokope. Veď všetci máme GPS-ka, takže sa stretneme v Greifenburgu. Stretnúť sme sa nakoniec stretli, len každý tam prišiel inou cestou.
Naša posádka Foťko, Duncko, Libor a ja sme mali skvelý zážitok. Po cestách necestách, serpentínach do kopca, nás na vrchole GPS-ko otočilo o 180°. Hmmm... super! Potom nám začal golf brzdiť nejako slabšie. Konečne prichádzame do Greifenburgu, teda presnejšie povedané kúsok pred neho. Tam sa totiž Karči a Lajči (Janči) rozhodli prenocovať. Chalani z Fábie na nás už čakajú cca pol hodinku. Zistili, že kemp je už uzavretý, sú totiž asi 3 hodiny ráno. Tiež mali zážitok. Fábia išla cez serpentíny do kopca na dvojke, poprípade na jednotke. Konečne prichádza aj Tibi. Ideme sa pozrieť, čo za plácek nám to vybral Karči. Pole. Hneď vedľa cesty, kúsok od kukurice. Zaparkujeme autá (5 kusov) a ide sa oslavovať. Duncko má narodeniny!!!

Pekné ráno nám prišiel popriať ujo policajt. Vraj parkovanie na poli atď... tak nám spravil hromadnú zľavu 21€ za auto. No... stále to bolo lacnejšie ako kemp za 10€ na osobu.. :D
Zišla sa nás tu pekná hromádka - 18 ľudí. Odpratávame sa na parkovisko pred kemp. Tam stretávame kopu čechov, vraj sú tu už zopár dní. Na štart sa nám ešte veľmi nechce ísť, všetci čo štartovali, zhučali dole. Nakoniec berieme vývoz o jednej až druhej. 4,5€ vývoz na hornú štartovačku, podľa slov jedného čecha, tam nikto nevyberá za štart. Áno, lenže taxík zastavil na spodnej a zatrúbil na šumnú slovenku čo vyberá 5€, aby nás skásla. No nevadí. Stretávame sa tam všetci pekne pokope. Chvíľu ešte čakáme a kecáme. Šliapeme ešte o trochu vyššie, aby sa nám lepšie štartovalo. Skáčeme do toho jeden za druhým... Bodaj by...!!! Tie štarty na výkonnejších krídlach niekedy stoja za to... :D
Ja mám trochu trému, nad hlavou som 3 mesiace nevidel moje krídlo a teraz šup-šup do termiky. Pod štartom vytáčame prvý stupák. Duncko, Tommy a Libor sú už takmer v nedohľadne. Tak sa púšťam doprava aj ja. Na ďalšom rebre sa zas motkám dlho a tak som ostal sám. Za chvíľu som zbadal PeťaTO. Super, pôjdeme aspoň spolu. Nie dlho, preskakujeme na ďalšie rebro a tam sa trochu zdržal. Zato som nad sebou zbadal trojicu (nie svätú, ale už raz spomenutú) aj s Tibim. Škriabem sa po hrebeni hore čo to ide, len keď sa pozriem na tie skaly podo mnou, čo nad nimi brúsim, plus sa mi tam začal motať jeden lešenár, upúšťam od svojho plánu dohnať chalanov a volím istotu. Už sú v strede doliny, snáď by to mohlo vyjsť. Púšťam to za nimi. Na rebro prídem dosť nízko, pod vrcholom. A tak začína znovu brúsenie - točenie proti svahu atď. Pre moju radosť sa mi tam priplietol ďalší lešenár. Je ich tu totiž ako húb po daždi - výrobca má prezentačný deň zadarmo. Keď som dostal frontstall, akosi sa rozhodol, že pôjde skúsiť druhé rebro. Pomaličky sa škriabem vyššie a vyššie. Zrazu v jednom stupáku dostanem pekný polovičný klapanec - vyklepávam asi na piaty krát, moc si z toho ale nerobím keďže vário mi škrieka stále tak isto :) Konečne som na úrovni vrcholu a zbadám Libora nad sebou. Dotočím ho, dúfam, že konečne pôjdeme spolu, ale on to otáča a vracia sa naspäť. Tak sa idem pozrieť po hrebeni ďalej a tesne lížem základňu. Dávam uši. Prichádzam na koniec mraku a cítim že to bude "něco pro diváky". Schválne držím uši, že čo z toho bude. Zrazu prááásk, frontstall ako z knihy, až som si myslel, že mi vytrhlo všetky pútka na nábežke. Letím ďalej a zbadám Tibiho ako sa predo mnou otáča a vracia. Končil tam totiž hrebeň a ďalší preskok bol veľmi dlhý. Mám za sebou cca 2 hodiny letu a 20km. Otáčam aj ja, pôjdem aspoň s Tibikem. Cesta späť podstatne jednoduchšia. Termika začala ale už slabnúť a tak boj o záchranu sa začína nanovo. Tibi mi zmizol niekde hlboko pod kopcom, už som myslel že pristál, keď ho zbadám ako ide hore. Stretávame sa v slabučkom rozbitom stupáku pekne hlboko pod vrcholom. Brúsime čo to dá, mňa to už prestáva baviť a púšťam to na doklz. Po ceste ma ešte niečo kopne. Nakoniec sadám pri ceste cca 5km od štartu. Chytám stopa. Stretávame sa pred kempom. Merkuráčom sa podarilo vrátiť a kuknúť ešte aj na druhú stranu. Tibi sa z tých sračiek vyškriabal až do základne.
Sumárum dňa: všetci si pekne polietali parádne výhľady a dostupy do 3000 m.n.m. Zážitok mali aj Lenka, Katka a Mirko. Tí išli dole pešo. Najviac si to asi užila Katka, ktorá mala obuté šľapky. Večer sme sa ubytovali v kempe. Píše Renča aby sme jej dali GPS súradnice, že prídu za nami. Vyťahujeme pivá a ide sa na to, zapíjame parádnu lietanicu. Tibi chytil slinu ukrutnicu. V osvietenom stave začínajú rôzne debaty. Za zmienku stojí asi tá, ako sme rátali preťaženie dravca, ktorý si to šinie 300km/h strmhlav dole a zastaví na desiatich metroch tesne nad zemou. Kupodivu to z hlavy vyrátal Tibi, vyšlo to 22G. Líhame si spať niečo po polnoci.

Ráno prišla Renča s Reném. Tak už nás je rovných 20 kusov =] Janči si šiel ráno vyskúšať Dunckovú vegu. Napapáme sa a tento krát sme sa rozhodli, že platiť za nič nebudeme a ideme autami hore. Krátka šlapačka na vrchnú štartovačku a sme tam. Je už po jednej a tak na nič nečakáme a skáčeme do toho. Libor berie Mirka do tandemu. Najväčšie trápenie bolo asi hneď po štarte... kto vytočil, ten polietal. Všetci sme sa pustili na východ. Dostupy boli okolo 2500 m.n.m. Štýl lietania bol: vytočiť - preskočiť - vytočiť - preskočiť... Žiadne brúsenie. Celá skupinka chalanov bola predo mnou o jeden stupák. Ku podivu som ich dobehol na otočáku na konci rebra a nad štart som prišiel ako prvý. Tu vidím ako Foťko má rozložené krídlo na štarte a balí ho, hmmm neviem prečo... Púšťame sa s Tommym a Dunckom na západ. Preskoky bez problémov. Tomáš otáča naspäť. Ja s Dunckom idem ďalej. Už-už rozmýšľam, že by bolo aj fajn to otočiť... ááále dáme ešte jeden preskok. Osudný. Prídeme pod hrebeňom a začíname brúsiť - Duncko asi 100 m podo mnou. Všade samý klesák. Cítim, že niekde to tu bude. Už chcem zatočiť proti svahu keď vidím Duncka robiť 360-ku. Idem nad neho. V tom klesák 5 m/s, hneď mi je jasné že stupák bol pri skale. No nevadí, ideme ďalej. Prepadáme sa nižšie a nižšie až začíname cítiť údolku. Hmmm 70 km/h bez speedu je už slušné... V tom zbadám pred sebou športové letisko. Kua, to kde sa vzalo!!! Tak preletím medzi kopcom a dráhou, veď sú snáď zvyknutý... Nad koncom dráhy stupák... To nie je pravda!! Spravím jednu 360-ku a kašlem na to - nebudem za dilina. Idem ďalej, počujem naštartovaný stroj. Pozerám pod seba, nikde nič. Všetko odstavené. Až za dráhou vidím naštartovaný vrtuľník. Tak rýchlo preč. O chvíľu podomnou niekto píska a začujem slabý hlas "Pali!" To znelo ako Tibi! Obzerám sa ale nikoho nevidím. Už mám vyhliadnutú pristávačku, otočím to radšej skôr proti vetru, aby som mal rezervu. Dobre som urobil - cúvam. O chvíľu pri mne pristáva aj Duncko. Pozerám na gpsko, niečo cez 20km od štartu.
Stopujeme asi pol hodinu, keď tu nám zastaví nejaký karavan. Vo vnútri nemec lietač, tak si ukazujeme fotky celú cestu. Vtom sa jeho žena - šoférka pýta, či sa zmestí ešte jeden. Jasné! Otvárame dvere a v tom sa zjaví Robo :o) Berú nás až ku kempu. Tu sme už takmer všetci, až na Yaya. Ten dal svoj prvý prelet a je kúsok od nás, tak idem preňho.
Keď sa vrátime Foťko už má rozložené krídlo a vysvetľuje čo sa stalo. Na štarte zdvihol nad hlavu, otočil sa, rozbehol a v tom ho krídlo predbehlo, on ho nabral a spolu sa kotúľali asi 20 m po svahu dole. Výsledok: minimálne 20 malých trhancov a dierok ktoré lepil asi dve hodiny.
Navečeriame sa a odchádzame smer Bovec. Tibi chcel ísť pôvodne po diaľnici kvôli serpentínam, ale ukecali sme ho. Už pri prvých serpentínach to otočil, keď na vrchole sa zrazu cesta zmenila z asfaltky na hlinenú - prerábali cestu. Všade plno prachu. Do Bovca prichádzame už po tme a našli sme niečo ako kemp. Plán je ísť zajtra na Štol.

Ráno sa prebúdzame do zamračeného počasia pri riečke Soča. Ideme sa umyť a čo to pofotiť. Keď som sa vrátil napapať, zacítil som smrad. Reku len taký závan... ale ono to neprestávalo. Po chvíli Tibi zvolá: "Peťo ty tu sereš?!?!?!". PeťoTO si uľavoval hneď za húštinou, ktorá delila nás a rieku.
Išli sme zistiť do mesta ako je to s vývozmi - dúfali sme, že sa to rozpadne. Tam nám povedali, že keď je zamračené, vývozy na Štol sa nekonajú a keď chceme, môžeme ísť na Kobalu. Tak sme sa rozhodli pre Lijak.
Na Lijaku som štartoval medzi prvými. Všetko OK, no keď som sa zdvihol, Foťko mi povedal "Pali počkaj". Myslel som si že mi niečo vypadlo. Došlo mi to až keď som sa pozrel nad seba. Stred odtokovky som mal deformovaný kvôli zamotaným céčkovým šnúram. Vyzeralo to ako keby sa mi krídlo malo každú chvíľu zlomiť do fullstalu. Vyklepanie nepomohlo a tak uši a plný speed. Pri riešení problému do mňa skoro z boku vletel nejaký poľský kurzista.
Na pristávačke sa všetci balili a nikto už nešiel hore :( . V tom som zbadal Reného. "Dáme si to ešte raz?" pýtal sa. No ja by som aj šiel. Potešil som sa. Prišli sme k nešťastnej Renči, ktorá po nejakej chybe vyhnila. Asi po hodinke som stál znovu na štarte. Ták a teraz dohnať chalanov a dobre im za letu vynadať, že na mňa nikto normálne nezakričal. Len Foťko, ktorý lieta 2 mesiace. Polietal som ešte asi hodinku. Libor si prvý krát vyskúšal Mercury proto v termike.
Na večer si ešte išiel dať zleta Mirko. Rozložený na štarte, zdvihne krídlo a tesne pred spádom pod štartom zostane na strome. Druhý pokus a už letí. Stále rovným letom. Hovoríme si keby tak teraz zarval špirálu to by bolo... Ani sme to nedopovedali a už ju vrtel. Fúúúú nejak dlho ju drží, ten už snáď spí!!! Keď ju vypustil zisťujeme podľa nôh že to je Tommy :) Pristane a vraví že Mirko sa druhý krát narodil. Na štarte meter do chrbta. Rozbehol sa a nejak sa nezdvíhal, až na konci štartovačky tesne pred spádom našťastie zostal na strome - nabral ho medzi nohy. Ešteže sedačka má dosku. Prespať sme išli k jazeru. Zistili sme, že Tibiho slina ukrutnica je infekčná. Bez boja sme sa jej ale podriadili :) Debatovali sme do neskorej noci. Tibi lietal dlhšie ako spal.

Ráno pri odchode od jazera sme na golfe dostali defekt. Opravili nám ho v miestnom pneuservise za 10€ a k tomu nám dovolili pozrieť počasie na ich PC. Rada starších rozhodla, že sa ideme okúpať do mora. Pri tej príležitosti sa baby - Lenka a Katka "trošku" rozbili. Na večer sme boli späť na Lijaku. Libor zobral Katku do tandemu. Mirko konečne letel na Yayovom trende. Yayo išiel na Robovej vege, Robo na mojom avante a ja na Tommyho mercurátore. Takže to bol pekný testovací deň. Každý ale zistil, že to jeho krídlo je to najlepšie. Na pristávačke sme vymysleli úpravu vária. Namiesto pípania by mohlo vzdychať ženským hlasom. Tibi s Vladom a babami aj Renča s Reném nás opúšťajú. Ja, Tommy, Duncko a Foťko ideme hľadať internet do mesta. Po hodine strávenej vo Wi-Fi café sme zistili, že potrebné stránky nám nefungujú. Nakoniec sme našli hotel s internetom. Pozreli sme kam pôjdeme a vybrali ďalší terén. Po asi dvoch hodinách sme konečne prišli na pristávačku, kde už všetci ostatní netrpezlivo čakali v rozbitom stave. Bolo 5 min. pred desiatou večer, keď sme si uvedomili, že treba natankovať do Fábie. Na pumpu sme prišli len tak-tak. O desiatej totiž zatvárajú všetky pumpy. Keď sme prišli naspäť, Tommy zistil, že nemá peňaženku s asi 600€. Naposledy ju mal v hoteli. Ohnivá čiara naspäť! Recepčný našťastie nebol sviňa a peňaženku vrátil so všetkým, čo v nej bolo. Za odmenu mu chalani dali nejaké vreckové. Konečne sme sa naukladali do áut a vyrážame smer Chorvátsko. Ja šoférujem Fábiu. Len čo sme vytiahli päty spod Lijaku, na sedadlách som mal tri "mŕtvoly". No to sa pôjde parádne! Diaľnica perfektná - uspávacia dole kopcom. 70 km pred cieľom sa ozvali fajčiari. Posádka druhého auta mala námietky, že žiadna pauza nebude a že máme ísť ďalej. Tak sa aspoň natiahneme... Druhé auto sme už potom nevideli. GPS-ko nás znovu poslalo inou cestou. Začali serpentíny. Zrazu pred nami colnica. Hovorím chalanom nech si vytiahnu pasy. Nikde nikoho. V tom sa zjavil akýsi colník. Kým chalani vytiahli pasy sa s niekym bavil. Podám mu pasy a v tom som si všimol, že je sám a tvári sa ako by som mu vyvraždil pol rodiny. Nezabudne zahrešiť a ide ku kufru auta. Pobúcha aby som mu ho otvoril a ja už som rozmýšľal nad tým ako nás už nikto nikdy nenájde. Kufor plný až po vrch. Vysvetľujem čo sme zač a ku môjmu podivu nás púšťa ďalej. Samozrejme nezabudne znovu zahrešiť. Už sme konečne v dedine pod štartovačkou. Akosi som nevnímal keď mi Tommy hovoril, že sa stretneme v dedine a snažím sa dešifrovať kam nás to GPS-ko chce poslať. Cesta sa zdá byť dosť OK, keď zrazu zistím, že sa zmenila na lesnú. Hmmm. Tu sa veru neotočím a ani to už nevycúvam. Tak ideme ďalej... Cesta začína byť hardcore. Zastali sme. Fabka je dosť naložená, takže predok je moc ľahký. Vystupujeme a tlačíme. Už je to dobré, ale pre istotu sadám na prednú kapotu. Takto ideme až takmer na vrchol. Po chvíli my volajú z druhého auta. "Kde ste???" -"Hore. Počkáme vás tu." Za pár minút sú už tiež hore. Neodpustia si pár poznámok, že načo som sa trepal hore. Našťastie sme našli opustenú vojenskú základňu. Zalezieme rýchlo do spacákov a po chvíli je úplné ticho. Až na pár poprdkávajúcich indivíduí.

Ráno sa nám naskytne pekný výhľad z komína základne. Aj samotná základňa stojí zato. Tommy našiel štartovačku. Ideme si ju obzrieť. Fúka pekne na komoru aj vtáci lietajú v prvých bublinách. Kúsok odtiaľ je chata s reštauráciou. Máme ešte čas a majiteľ akurát priviezol zásoby pivka, tak sme si rovno dali po jednom. Keď sme si šli naspäť po batohy zistili sme, že už fúka do chrbta. A tak nastala panika a rýchly presun do cca 10km vzdialeného terénu Ravná Gora. Štartovačka ako lusk, rovno nad strmým zrázom. Je to dlhá hrana a to pekne strmá. Tu to musí pekne fungovať, ešte k tomu je to otočené na juhozápad! Polietali len merkáče... :( Mne sa podarilo vyškriabať len na úroveň štartu a potom elegantne vyhniť behom chvíľky. Podobne boli na tom skoro všetci. Samozrejme až na spomenuté merkáče, ktoré sa pekne vozili nad hrebeňom. Pristátie bolo zaujímavé samé o sebe. Nakoľko sme oficiálnu pristávačku nevedeli 100% identifikovať tak sme sa zhodli, že pristaneme niekde na poli. To sme ale netušili, že celá tá dedina čo je pod nami sa rozprestiera na pahorkoch (rovina žiadna,) kde je buď dom, ploty alebo elektrické vedenie :) Nakoniec sme našli nejaké to miestečko, kde sme všetci posadali. Najzaujímavejšie pristátie mal asi Libor, ktorý pristával do svahu a ešte k tomu do nejakého pichľavého kríku. Au... Keď sme sa išli najesť, zrovna štartoval nejaký miestny. Keď sme išli naspäť ešte sa tam vozil. No proste smola.
Nový kurz - Ljig, Srbsko. Cesta v celku ušla a zaujímavé to začalo byť, keď nás za Belehradom namerali policajti na 60-tke asi 100km/h. Mali dokonca laserové radary!!! Po konzultácií Tomáša s nimi a s 2 krát 20-timi eurami (20 za nás 20 za druhé auto - taká bola dohoda), sme mohli ísť ďalej. V tom nám Foťko cez vysielačku hlási, že majú ešte ich pasy. Tak to Tomáš išiel vybaviť nanovo, že sme predsa zaplatili aj za druhé auto. Nakoniec všetko dobre dopadlo a mohli sme ísť ďalej. Za nocľah sme si vybrali nejakú lúku v úpätí kopca na ktorom mala byť štartovačka. Katabáza fungovala presvedčivo a tak sme sa všetci poriadne zababušili do spacákov.

Zobudili sme sa do krásneho rána. Všetkých nás asi zobudili okolo prechádzajúce traktory s dedinčanmi, ktorý šli na pole. Dedina totiž bola pár stovák metrov pod nami. Rozhodli sme sa, že sa pôjdeme najesť do mesta a trochu sa poobzerať. Našli sme aj internet - zadarmo. Počítače boli sponzorský dar od USA. Dozvedeli sme sa, že v meste sú kúpele. Tak sme sa zhodli, že si urobíme oddychový deň a pôjdeme sa trochu očvachtať. Tommymu sa nejak neľúbilo, že všade sú len turecké záchody. V kúpeľoch - kúpalisku sme postretávali rôznych ľudí, ktorí zisťovali čo sme zač a nejaké to info o Slovensku. Dokonca sa našli aj takí, ktorí tu aj boli. Vysvetlili nám prečo sa to volá kúpele, keď to je vlastne kúpalisko. Vraj tá voda v ktorej sa kúpeme je minerálna a dokonca pitná.
Poobede sme sa vybrali ďalej. Smer Sičevo. Terén o ktorom sme mali informácie od ľudí ktorí tam už boli. Ešte rýchle nákupy v supermarkete v meste Niš, aby bolo čo opekať večer a hybáj ďalej, aby sme došli ešte za svetla. Pristávačka je vraj futbalové ihrisko. Po dedine sme behali tak dlho, až kým sa nezotmelo a stále nič. Celá dedina je roztrúsená a rozťahaná po kopcoch. Ja, Duncko a Foťko sme sa išli opýtať na benzínovú pumpu, či nevedia o nejakom vývoze na kopec. Pumpár bol ochotný, vraj aj má nejaké číslo na miestneho lietača, ale doma. Spomenul, že pred tromi týždňami tu bol veľký závod s vyše 100 padákmi. Tak sme sa vrátili s prázdnou naspäť. Medzi tým ostatní chalani našli ihrisko. Bolo teda pekne zašité. Rozložili sme sa a začali opekať. Zrazu prišlo nejaké auto - Zástava (tých tu bolo neúrekom), vystúpil z neho nejaký chlap a začal zisťovať kto sme. Keď zistil, že sme lietači, ochotne nám ponúkol, že tu môžeme kľudne spať, máme tu aj pitnú vodu a že keď chceme tak nás kľudne pustí aj do klubovne. Dokonca nám sľúbil, že nám na ráno vybaví vývoz traktorom na štart. No paráda! Milí ľudia tuná :)