Článoček o lietaní v hmle od nášho kamaráta NN:
Nie som na túto skúsenosť zrovna hrdý, ale keď už tu je, dúfam že pomôže niekomu v pochopení stratenosti človeka v hmle a teda v 100% rozhodnutí neštartovať, aj keď hmla končí už pár metrov po štarte. (Aspoň teda nie bez patričného vybavenia, dobrej životnej poistky a skalopevnej psychickej odolnosti.:) Bol oblačný deň s -3°C, ten klasicky zimný, na svahovačku hlásený vietor 3-4m/s JV, 10m/s v nárazoch, no ideál. Hovorili v predpovedi síce niečo o nízkej oblačnosti , ale veď uvidíme. V kúte voňalo nové krídlo a pri pohľade z očí do komôr, bolo rozhodnuté, hold bolo ho treba otestovať...

Viditeľnosť asi 30m?, tak som sa rozbalil že si trošku pogroundhandlim, než prifúkne a rozfúka tu hmlu. Flérka bola primrznutá, musel som jej pomôcť, ale aj potom na nej bolo kopec ľadu tak trošku klamala :).

Groundhandling nič moc, bo šnúry sa stále zamotávali do zamrznutých kúskov zeme.  Ani som sa nenazdal a bolo 12 (o 13-tej som mal naplánované nejaké sedenie s klientom, samozrejme že hmla bola rovnako hustá, ale mám predsa digitálnu buzolu na gpsku a vedel som, že cca 50 výškových metrov pod štartom už hmla končí. Ak udržím smer po štarte podľa kompasu,  tak som z nej za chvíľku vonku, pohoda lesná. Rozhodol som sa teda v "časovej tiesni" že na zletík to bude.
 FLY BABY FLY, YOU CAN BEAT THIS FOG!:
Medzi časom už na štarte fúkalo  3-4m/s plus nejaké náraziky, trošku viac z V ako je bežné. Posledný krát som odbehol do stredu štartovačky, aby som vôbec vedel, kde sú tie stromčeky na konci najmenšie, vrátil sa, zapol, skontroloval 5P, smer na  buzole  a hop do toho. Nádhera, krídlu nebolo treba nič vysvetľovať, stačilo zatiahnuť tie 2 zvláštne žlté popruhy, pár krokov a už ma malo vo svojej moci, nasmeroval som to na najnižšie predpokladané miesto na konci štartu a hurá letímeee. Dolu nad stromčekmi, ako to už býva, prišiel prífuk, tento bol ale perfektný, priam heroicky, (iba v prípade že by nebola hmla), zastavil ma, hodil dozadu a zdvihol asi 15 metrov, niečo podobné ako keď človek s kompaktom vletel do termiky :),  v tom momente som sa pomaličky, ale isto, rozlúčil s kontaktom s terénom. Od tejto chvíle som videl len biele mlieko všade naokolo a dúfal že buzola ukazuje správny smer. Je to v skutku nepríjemný pocit, keď nevieš kde si a z každej strany čakáš strom. Moje logické uvažovanie, čo všetko v tejto situácii spravím, sa razom zomklo na očenie očí do hmly, udržanie padáku nad hlavou aj keď som vlastne nevedel, kde presne to je a prapodivnú túžbu vyletieť z toho mraku, čo sa mi zasa tak skoro nepodarilo. Je to iné ako hore, kde človek vie že má výšku. Čím som si však bol istý je, že sa nezrazím s ďalším PG:) Nakoniec to teda nebol žiaden zletík, ale parádna svahovačka :), čo čert nechcel, digitálna buzola neukazovala úplne správne, (asi zmena jej polohy po štarte a usadení sa v sedačke),  a vietor fúkal viac ako som predpokladal , takže som šiel niečo viac na V a krásne som svahoval (v zásade na mieste, hold  som na spodnej hranici krídla), veľmi som sa ale čudoval, prečo stále stúpam, keď letím od kopca:), vedel som že funí  hlavne podľa toho prífuku na štarte a minimálnej indikovanej rýchlosti gps, uši by mali za následok skôr záfuk, ako klesanie, takže nič. Vietor bol tak asi na hrane speedu, ale keďže som nešiel priamo od kopca, ale mierne bokom, po nejakom čase ma aj tak zafúklo za kopec. Nič z toho som ale netušil, takže som stále držal smer podľa kompasu, a nevedomky mieril rovno na kopec z druhej strany v rotore. Keďže ďalej za kopcom už tak nefunelo a mal som opäť progres, začal som sa k nemu približovať. Tu už to konečne začalo klesať, vravím si už som asi nad vinicami, ďaleko od kopca, bude dobre:). Vedieť vtedy kde som, asi by ma sejmul rotor, ale takto som len v pohode vyrovnával "bežnú" oblačnú turbulenciu. Po nejakom čase očenia očí do hmly som náhle a nejasne pred a pod sebou na pravo zbadal stromovitý svah asi 30m odo mňa (záveterná strana kopca), čo ma náhle vyviedlo z pomyslenia, že som nad vinicami. Pohľad na vário naznačil že som kúsok pod štartom, okamžite som prudko stočil doľava od svahu a držal smer, na čo som zasa stratil kontakt s terénom.  Myslel som že buzola ukazovala zle a ja som bol otočený doprava a to čo som videl je ta hranka kopca napravo pod štartom a teda teraz už idem správne. Ani vo sne ma nenapadlo, že som za kopcom, ale momentálne som už  vlastne išiel súbežne s kopcom na záveternej strane. Postupne to prestalo hádzať  a pár minút som letel netušiac kam, s očakávaním prekážok, ktoré ešte v hmle postretám a plánovaním núdzového pristátia na čo najmäkší strom, ktorý cestou nájdem, nech už ukončím toto trápenie :) ...
HAPPY END:
Pocítil som náhlu a nesmiernu radosť, keď som niekde ďaleko pred sebou uvidel presvitať pole so snehom a cestu ja vidiiiimmm  a som v smere letu stále dosť vysoko voči okolitému terénu ufff.. Ale ešte väčšie bolo prekvapenie, keď som začal vidieť jasnejšie a začal som hľadať pristávačku pri pumpe, vtedy som sa hodne podivil, kto podo mňa dal tu priehradu. Ta bola predsa odjakživa na strane Chemolaku:). Od kopca som nebol ďaleko, ale skôr konečne odfúklo ten mrak, v ktorom som celý čas letel. Nasledoval čo najrychlejsi odlet od kopca, prelet priehrady a krásne pristátie v poli, proti vetru na baletku. (cestou som z každej strany dodatočne čakal rotor:) Priznám sa, celkom som sa potešil keď som dosadol.

 
Aby toho ten deň nebolo málo, nikto mi na stopa nechcel zastaviť , až nakoniec jediné auto,  ktoré sa mi podarilo stopnúť na odvoz na druhú stranu kopca, bolo zrovna policajné, bo spomalili pri mojom ostentatívne skarfiolenom padáku pri ceste a následne sa im uľútostilo toho mrznúceho vystresovaného adrenaliňáka. Vravím si už ma majú :), ešte raz vďaka im za pomoc. 
                                                           A poučenie?
RESUME: 
1) Neštartuj do hmly! LAA Rulezzz, alebo ak je hmla niekoľko metrov nad štartom, 100% sa do nej dostaneš. 
2) Nepredpokladaj že to bude klesať, ak je šanca že nastúpaš. Keď už si v hmle, ak moc nefúka, môžeš skúsiť maximálne uši, nepredpokladaj že rapídne vyklesáš, dáš b-stall, alebo wingoveriky, či nebodaj špirálu. Dobre vieš, že si niekde kúsok od svahu, nič nevidíš, nevieš  presne ako fúka a nemáš orientáciu, nedovolíš si to, budeš rád, ak udržíš  padák nad hlavou, smer pozeraním na buzolu, log a rýchlosť, všadeprítomnú hmlu a veci z nej sa možno vynoriacich. 
3) Minimálne vybavenie na takéto IFR ak už teda musíš, alebo skôr vybavenie pre istotu: prepínanie medzi logom, reál kurzom a digitálnou buzolou na gps je nemožné, nestíhaš to, (aspoň ja nie) musíš očiť oči pred seba (pod seba, za seba:), kde stretneš strom, srnku, padák, lietadlo, niekedy si v tej hmle aj iné veci predstavíš.. Navyše ak fučí pri každom prepnutí na log stratíš úplne kurz.  Ono vôbec lietať iba podľa gps, ktoré sa ledva s mapou a logom refreshne každé 2-3 s  sa nedá, obzvlášť ak za 3 sekundy prejdeš vzdialenosť na ktorú vidíš...
Takže vhodné vybavenie: Klasická buzola (ideál taká v guličke aby nemenila náklon po sadnutí do sedačky a keď je najhoršie tak ti po vybití alebo zmrznutí bateriek v gps stále ostane živá!) najlepšie s nastaviteľnou ryskou, aby si nastavil presnú čiarku tam, kam máš letieť pred štartom. pripadne podľa vetra a realneho gps kurzu  a logu upravil po štarte. + gps s on-line tracklogom a topo-mapou, aby si vedel kde si a ako si sa tam dostal, ono samotne vedomie že vieš kde si v tom momente veľa pridá:), samozrejme s ukazovateľom reálneho kurzu a meracom rýchlosti, ako som zistil, to že máš podľa kompasu v hmle správne otočený padák, nie vždy znamená, že tak aj ideš:), keď vlietaš do mraku je to kúsok iné, tam už cca vieš, aké sú podmienky, ako a na ktorú stranu ta to zafukuje a cca vieš ako isť, ale tu vo výseku na štarte houby tušíš, čo sa deje hore... (vário je samozrejme najlepšie vynulovane na štarte nech vieš hneď koľko si pod alebo nad.) + ideálne je mať polarizačné okuliare, zbadáš veci skôr, ako je neskoro. 
4) Schôdzku s klientom tak či tak nestihneš, jedine že by pracoval v nemocnici na ARO (aaare:) 

Veľa zdaru pri IFR letoch.NN 

P.S. Všetky postavy, udalosti, krídla a policajné autá v tomto článku sú vymyslené, preto akákoľvek spojitosť so skutočnosťou je čisto náhodná :).